4. máj 1919 – tragická smrť generála M. R. Štefánika (1)

4. máj 1919 – tragická smrť generála M. R. Štefánika (1)

Bratislava čakala 4. mája 1919 na návrat Štefánika z Talianska na Slovensko. Odmietol cestovať vlakom a od Talianov si vyžiadal trojmotorový dvojplošník Caproni 450. Taliani ho od letu odhovárali, nepovažovali lietadlo za vhodný dopravný prostriedok. Aj sám konštruktér Caproni upozorňoval, že lietadlo je bojový stroj na krátke lety a nebezpečenstvo havárie hrozí najmä pri pristávaní. Štefánik však trval na svojom, chcel prísť do vlasti štýlovo, ako letec a generál sa chcel zniesť na rodnú zem z neba. Svoj prílet do Bratislavy zabezpečil, keď do mesta vopred poslal špecialistov na prípravu pristávacej plochy. Generál Piccione poslal z Bratislavy 1. mája do talianskej Padovy depešu, že plocha je pripravená podľa Štefánikových inštrukcií.

Nadišiel očakávaný deň. Štefánik v generálskej uniforme, v leteckej bunde s kuklou a okuliarmi, so šabľou pri boku, nasadol s troma Talianmi do lietadla. Vzlietli o 8. 07 z letiska pri Udine smerom na Viedeň a Bratislavu. Šrobár o tom dostal telegrafom správu o 8. 30. Krátko po 11. hodine prišla do vládnej budovy správa, že Štefánik bude o chvíľu nad Bratislavou. Uvítacia delegácia sa autom náhlila na letisko.

Asi o štvrť na dvanásť sa lietadlo objavilo nad Zimným prístavom a letelo k Hradu. Štefánik teda letel juhovýchodne od Viedne ponad maďarské územie. Lietadlo po prvom oblúku nad mestom nepristálo zrejme kvôli vetru, urobilo druhý široký oblúk, pri ktorom sa mu zdvihol strmhlav chvost a zrútilo sa tri kilometre od pristávacej plochy.

Legionári zažili tragickú smrť svojho veliteľa pri páde lietadla. Sprievod cez mesto s truhlou generála na železničnú stanicu bol demonštráciou legionárskej cti. Niekto však v meste rozšíril správu, že to práve legionári strážiaci most spôsobili tragédiu, lebo vraj strieľali na lietadlo, ktoré sa blížilo z Maďarska a považovali ho za nepriateľské. Je to samozrejme hlúposť, keďže legionári mali v deň očakávaného príletu Štefánika absolútny zákaz strieľať na akékoľvek lietadlo. Vrchné velenie vyhlásilo, že reči sú len pokusom o diskreditáciu vojska, ktoré si vraj malo zostreliť svojho vlastného zakladateľa. Česko-slovenská vláda a prezident dali nezávisle od seba haváriu vyšetriť dvakrát, svoje vyšetrovania viedli aj Francúzi a Taliani. Ani jedno vyšetrovanie nedospelo k jednoznačnému vysvetleniu, ale ani nepotvrdilo dohady o údajnej streľbe na lietadlo – v zhorenom vraku sa nenašli nijaké priestrely ani projektily.

Legionári vypovedali pred štyrmi vyšetrovacími komisiami. Donekonečna vysvetľovali a prisahali, že z mosta cez Dunaj ani z jeho okolia na Štefánikovo  lietadlo nemohol nikto strieľať. Legionári preto, lebo mali zákaz strieľať v ten deň na čokoľvek letiace k Bratislave, nech by to bolo aj nepriateľské lietadlo. Okrem toho predsa vedeli, že má priletieť Štefánik. Maďari to tiež byť nemohli, prinajmenšom v oblasti mosta, lebo ak by strieľali, legionári by to vedeli a na akúkoľvek paľbu by odpovedali. Pád lietadla ostal nedošetrený, jednoznačné oficiálne závery sa nikto neodvážil predostrieť a tak ostal priestor na špekulácie a fantastické historky…